Príbehy
Komentáre
Knihy
Kontakt
Napätie, zábava i zamyslenie – každý z mojich príbehov je jedinečný. Začítajte sa a možno sa v niektorom nájdete.
Vyhľadávanie: X
Lucia, Jana, Sandra, Petra a... Mená a ich nositeľky, ženy, slečny. Marek, Tomáš, Ivan, Lukáš a... Mená a ich nositelia, muži, mládenci... Toľko mien,…
Kráčam, pod nohami sa mi čosi miesi. Hm, hlúposť, miesi sa cesto, lenže správne slovo neprichádza. Snažím sa, ale nepomáha to, akoby som práve prechádzala…
Nervozita, asi ona za to môže, ešte aj čaj som rozliala. Bylinkový, každé ráno iný, opakovanie sa mi v tomto prípade nepáči. „Mami, si hrozne zásadová,“ hovorí…
Káva na stole, tá vôňa, vždy ma dostane. Ani chuťové poháriky nezaháľajú, ich aktivita sa zvyšuje, je to také prirodzené. Nemala by som, viem to veľmi dobre.…
Drevo, prírodný materiál, nádherne voňavý. Hm, ihličnatý les, práve si ho predstavuje. Všetky tie vysoké stromy týčiace sa k nebesám, obsypané zeleným…
Prechádzam sa po izbe, moje telo zahaľuje len košeľa. Je dlhá, siaha mi do polovice stehien, akoby som si ju od niekoho požičala. Možno nie presne, ale na tom…
Hýbem sa, vlastne nie, som úplne bez pohybu. Zvláštna situácia, akoby som ani sama nevedela, čo robím. Ráno, možno ešte spím, vyhodnocujem situáciu. Kdeže,…
Na nohách tenisky, v ústach žuvačka. Mentolová, poriadne silná, úplne podľa jej vkusu. „Ako ťava,“ povie jedna z nich hľadiac na jej prudko sa pohybujúce ústa.…
Dlažba pod mojimi nohami, biela s modrým motívom. Toľko modrej, akoby mi odrazu začínalo byť chladno. Neviem prečo, prišlo to tak odrazu, telom mi prebehne…
Pracovný stôl, klasika, miesto, kde trávim toľko času. „Nie vždy pracuješ,“ hovorí moja zákonitá, akoby mi chcela čosi vytknúť. Áno, ale tráviť čas v pracovni…
Chodba dlhá, steny biele. Biele? Hm, pýtam sa, akoby som sa mal koho. Nemám, ani cestou sem som veľa živých tvorov nestretol. Mačku potulujúcu sa popri autách,…
Sedím, nohy prehodené jednu cez druhú. Nemala by som, viem to veľmi dobre. Lenže, odbúrať čosi ako zvyk, nie je také jednoduché. Hnedé oči, vidím ich…
Hnedá a zelená, dve farby z pestrej ponuky. Neviem prečo práve tieto, ale skutočnosť je potrebné prijať. Nič viac, nemá to význam. Zamýšľam sa, zasa to na mňa…
Oblek, vyberám ho zo skrine akosi neochotne. Bodaj by nie, neznášam ho, trvá to už roky. Možno je za tým moja postava, od ideálnej má poriadne ďaleko.…
Sú tu, viem o nich, len čo sa mierne nakloním, zbadám ich. Jedna, dve, presne na svojom mieste. Musí to tak byť, jedna bez druhej by strácali zmysel. Takmer…
© Darina Matichová | Píšem pre vás už 6 rokov | Všetky práva vyhradené | Ochrana osobných údajov