Darina Matichová: Kvety

Kráčam, pod nohami sa mi čosi miesi. Hm, hlúposť, miesi sa cesto, lenže správne slovo neprichádza. Snažím sa, ale nepomáha to, akoby som práve prechádzala nejakým útlmom. Možno spánok, pomyslím si, včera som ho veľa nemala. Ani neviem, čo som robila, noc ubehla akosi rýchlo. Stáva sa, ale pre moje telo to nie je najlepšie. Cítim to, asi je za tým vek, už nemám dvadsať.

Kedysi, všetko bolo inak, spomínam. Kamienok, vhupol mi priamo do topánky, moje úvahy sú preč. Maličký, jeden z mnohých. Tých tu teda je, moje topánky sa do nich ponárajú, akoby tu okolo mňa bola voda. Vyberám ho, už ho držím v prstoch, topánka ma prestáva tlačiť. Trochu sa s ním pohrám a hádžem ho medzi ostatné, nech je medzi svojimi.

Pokračujem v ceste, moja trasa stúpa, postupne stále viac. Nikde žiadne davy, len sem-tam ma míňa niekoľko jedincov. V skupinách alebo osamelých, oblečenie tmavšie, komunikácia skúpa. Popri betónovom chodníku ihličnany obťažkané šiškami. Veveričky, tie sa majú, celkom dobré miesto. „Dobré miesto“, to som tomu dala, asi ako pre koho. Myslela som tie drobné, vrtké zvieratká, hľadám ospravedlnenie. Nemusím, ale chcem.

Radšej rýchlo pozriem na hodiny a naťahujem nohy. Musím, niekedy sa nehodí chodiť neskoro. Vrava, počujem ju pomerne zreteľne, blížim sa k ľudskej spoločnosti. Živo tu je, poviem si a narýchlo kontrolujem svoj zovňajšok. Pohľady, dostávam sa medzi nich, príjemné mi to nie je. Z každej strany, dobiedzajú do mňa, šacujú ma. A nech, postupujem po svojom, musím sa dostať bližšie.

Konečne, som tam, v centre diania. Muž, vidím ho. Vlasy strieborné, tvár pochudnutá, plná smútku. Chýba mu, pomyslím si a kráčam smerom k nemu. Kytica, opakujem si dookola, aby som nezabudla. A je to tu, hľadím mu do očí a poznám ho, odrazu je mi taký blízky. Do ruky mu vtisnem kyticu, poprajem úprimnú sústrasť.

Naše stretnutie netrvá dlho, ale pre mňa má svoj zmysel. Milujem ho, sú to už roky, ešte tu nebola ani ona. Pristihnem sa, hovorím o nej, vlastne o mŕtvych len dobre. Odchádzam, nechcem nič viac. Videla som ho a to mi stačí. Veveričky skáču po stromoch a robia mi spoločnosť.

Prečítajte si aj: