Darina Matichová: Kufor

Mramor. Studený, v odtieňoch šedej zmiešanej s bielou. Je všade, kam sa pozerám. Rozhliadam sa, moje oči snaživo kontrolujú terén, ale okrem neho nevidím nič. Zatiaľ. Som nervózny, postupne sa však upokojím. Musím, som si vedomý.

Niekoľko krokov, veľa ich nie je, ale moja pozícia sa zlepšuje. Stojím, zisťujem viac. Výborné, teraz sa mi to pozdáva, presne podľa mojich požiadaviek. Zvuky prichádzajú z pravej strany, sú stále silnejšie. Vlak, tak predsa, prebleskne mi hlavou, ani do cestovného poriadku som sa nepozrel.

Kufre, ťahajú ich za sebou na kolieskach. Počúvam, tento zvuk mám rád. Do stanice sa blíži vlak a okolo mňa to ožíva. Odrazu, akoby sa niečo stalo. Nič, stačí jeden vlak, dopravný prostriedok pohybujúci sa po koľajniciach. Ako je tu živo, z jednej strany mladá žena so žltým kufrom, pri nej manželský pár, o kúsok ďalej osamelý mládenec. Nech sa páči, všetci sa náhlia jedným smerom. Nástupište, len to ich zaujíma.

Mňa nie, ani batožinu nemám. Žiadnu, pôsobím, akoby som sa tu ocitol náhodou. Ale nie, viem svoje. Ruch, ako sa rozprúdil, tak utíchol. Postupne. Výborné, zasa ten mramor, vnímam ho. Klopkanie, nič výrazné. Zatiaľ, ale vyvíja sa to. Približuje, už je takmer pri mne.

Podpätky, vysoké červené lodičky. Nádhera, fantasticky tvarované nohy, užívam sa každučký ich pohyb. Mladučká a osamelá, bez kufra. Ako ja. No neviem, v túto nočnú hodinu pomerne nebezpečná kombinácia. Prituhuje, moje telo sa aktivizuje, už to na mňa prichádza. Kontrola terénu, posledný raz.

Studený mramor a kdesi na ňom ona. Tvár dievčenská, mejkap výrazný, na perách červený rúž a prsia vystavené na obdiv. Kontrasty, dieťa v tele ženy. A moje prsty v oblasti jej hrdla, nestálo ma to ani veľa síl. Pekná je, naozaj, ako všetky predchádzajúce. Ale teraz, musím sa pobrať, ísť domov. Zasa prídem, celkom určite, toto je moje miesto.

Prečítajte si aj: