Mesto, jeho ulice sú ešte poloprázdne. Zvláštne, akoby sa ešte nechcelo prebudiť. Ešte chvíľu, hovoria si všetci sedmospáči zastrčení vo svojich posteliach pod teplými perinami. Hm, skvelý pocit, potiahnuť ešte aspoň niekoľko minút, ráno má každá z nich akési rýchlejšie tempo. Šialené, toto pomenovanie bude výstižnejšie.
Mám zvláštne ráno, dnes nič zvyčajné neplatí, aj z postele som vyletela priveľmi ochotne. Nestáva sa mi to, divný deň. Od pootvorenia očí som v napätí. Cítim sa dobre, ale mám to v tele, jednoducho je to vo mne. Dostať sa do pohody je pre mňa nemožné.
Káva hotová, raňajky nachystané, presne takto to mám rada. Chlipnem si raz, dva razy, o chvíľu som na dne šálky. Výborná, konštatujem a vzdávam sa raňajok. Len tak, dobrovoľne. Akosi by mi nešli do brucha, bude to tým napätím. Namiesto nich letím do izby, obliekam sa.
Vychádzam z domu, šup do auta. Netrvá dlho, vyliezam z bočnej ulice zastrčenej medzi domami. Všade ticho, pokoj, je to akési spomalené. Zatiaľ, dlho to trvať nebude, typický ruch mesta sa objaví čoskoro. Aj slnko je už pomaličky nachystané na svoju šichtu.
Odbočka smerom doprava, známa trasa, na dopravnej značke rýchlosť sedemdesiat. Veľmi na to nedbám, chcem tam byť čím skôr. Potrebujem to, ženie ma akási zvláštna sila. Viem o nej, je mi známa.
Postava, na hlave čiapka, oranžová vesta. Mladý muž, vojak. „Dobrý deň,“ zdravím ho cez pootvorené okno. Najprv papier, potom doklad totožnosti a štartujem, všetko prebehlo skutočne rýchlo. Okrem mňa je tu len zopár jedincov. Zatiaľ, o chvíľu to tu ožije. Dnes určite.
Predo mnou cesta a kdesi tam nízka budova. Áno, to je to miesto, presne tam prebiehali hraničné kontroly. Ešte včera. Policajti, vojaci, testy na covid, výnimky a meranie teploty. Všetko je preč. Konečne, skutočne úžasný pohľad. Cesta do Rakúska bez prekážok, aspoň na jednej strane.
Sloboda, šepkám si len tak pre seba, ale mám chuť kričať. Zatiaľ len na štyridsaťosem hodín, ale aj málo je niekedy veľa. Nádhera, tú eufóriu je ťažké krotiť. Tri mesiace, strašne dlhý čas, strata slobody tak bolí.
© Darina Matichová | Píšem pre vás už 6 rokov | Všetky práva vyhradené | Ochrana osobných údajov