Darina Matichová: Útok

Kočík, farba dohneda, zvláštny odtieň, popísať ho je pomerne ťažko. Najnovšia móda, všetky parametre zohľadnené. Kdesi tam vo vnútri dieťa. Maličké, nevinné. „Dobrý deň,“ zdraví každého, koho stretne. Úsmev, pribalí ho, akoby k nej patril. Niečo na tom bude, pery ukryté pod hrubou vrstvou červeného rúžu. Ešte zlatá obrúčka vystavená na obdiv. Čo keby náhodou? Všetci majú smolu, ona už svojho princa má.

Legíny, zadok napasovaný na prasknutie. Prevyšuje čosi, tlačí sa na jazyk okoloidúcim. Smola, za princeznú je tu ona, vrtí ním na obe strany. Chlap. Zbadá ho, testuje nacvičené pózy. Upútať, len o to jej ide. Má ho, povie si a pokračuje v ceste. Spokojná, ego nepustí. A potom zbadá ju. Mladá, ale obyčajná tuctovka, takých by sa tu našlo. Na ňu sa nechytá, vždy to vedela, ohúriť opačné pohlavie jej jednoducho ide.

Kočík, úplne iný model. Bugina a v nej sediace dieťa. Detské ruky, hýbu sa neprestajne ťapkajú okolo seba. Chlapec, na identifikáciu stačí jeden pohľad. „Mama, mama,“ ozve sa niekoľkokrát za sebou. Žiadny úsmev, nič také, narástol poriadne.

Ihrisko medzi domami, priestor pre najmenších. Tráva, lavičky, zopár preliezok a tam kdesi ona. S rúžom na perách, rovnaký odtieň. Legíny dnes zamenila za vyšší level. Sukňa, štýl mini. Len to chlapča, bugina stojaca obďaleč je prázdna.

Pieskovisko, vidieť strapatú hlavu, sem tam sa do výšky dvihnú detské ruky. Dieťa je v poriadku, dokonca sa mu to páči. Len ona, akosi nevie, čo so sebou. Hlava jej lieta na všetky strany. Čo ak by sa objavil práve teraz? Príprava je dôležitá, príležitosť nesmie prepásť, šanca zaútočiť je stále aktuálna.

Prečítajte si aj: