Príbehy

Komentáre

Knihy

Kontakt

Domy

Domy, vysoké, nižšie a nízke. Každý iný, ale všetky podobné. Paneláky týčiace sa do výšky, niektoré mohutné, iné trochu poskromnejšie. Jednoducho sídlisko. A to všetko lemované kúskami zelene. Vyrástla tu, rodičia tu bývali od jej narodenia a ona sa tu cítila vždy dobre. Bol to jednoducho jej domov. Boli takí, čo prišli na návštevu a kritizovali, vraj hrôza, takých nikdy nemala rada.

Domov, miesto, ktoré má každý rád. Kráča, jej kroky smerujú známym smerom. A predsa, akoby sa odrazu preľakla. Aj kroky sa jej odrazu predĺžili, možno aj o polovicu. Počasím to nie je, dnes je pomerne príjemne. Žiadne teplo, ani slnka nie je veľa, ale na druhú polovicu septembra to ujde. Ani vietor to dnes nepreháňa a to u nich na sídlisku sa rád predvádza. Vraj je za tým poloha, tvrdí ocko. A okolo nej nikto, žiadni ľudia, ani psíčkari, ktorí brázdia ulice so svojimi miláčikmi. Len ona trieli popri košatých stromoch, ktoré už poriadne vyrástli. Pamätá si časy, maličké boli, aj jej otec ich polieval. Ujali sa, konštatuje s hrdosťou, ale ponáhľať sa neprestane.

Cesta, prejde na druhú stranu a zhlboka sa nadýchne. Ťažko sa jej dýcha, akoby ju čosi tlačilo a nedovolilo jej pojať chladný vzduch do pľúc. A tie domy, akoby sa pohybovali, začalo to tak odrazu. Zelený oproti nej sa akosi nakláňa smerom k nej, oranžový z opačnej strany sa tiež nedá zahanbiť. Rýchlo, nohy na plecia, uteká, akoby ju prenasledovali.

Modrá brána, rýchlo dovnútra, ukryť sa, len po tom túži. Výťahom na piate poschodie a šup do dverí. „Mirko,“ volá, len čo vojde dovnútra. Nič, nikde ani hlások, jej miláčik ešte nie je doma. So smútkom v očiach sa posadí na taburetku stojacu v predsieni. Dýcha, ešte stále sa jej neuľavilo. Keby bol doma... Nie je, je tu len ona, ruka jej skĺzne a dotkne sa svojho brucha. Spozornie, opakovane po ňom prechádza, jemne, citlivo. Už sa dvíha, konštatuje pohľadom i rukou, je tam ukrytý maličký človiečik. Rozcíti sa, zabúda na všetko, čo práve prežila, sú to také hlúpe stavy, ale už na ne nechce myslieť. Mirko, ona a ten drobec ukrytý v jej vnútri. Už aby bol vonku, chce ho držať v náručí.

Prečítajte si aj:

© Darina Matichová | Všetky práva vyhradené