Príbehy

Komentáre

Knihy

Kontakt

Tvár

Oči modré, trocha ako studničky plné vody, strapatá plavá štica. Biele vypasované tielko s mohutnejším okrajom, tie jeho svaly. Výrazné, vystavujúce sa na obdiv. Štíhly, ale dobre stavaný. „Ten tvoj vyzerá naozaj dobre,“ počúva z každej strany.

Chvály. Má ich rada, sú príjemné, potešia jej dušu. Nenamýšľa si, tvári sa skromne. Zvyšok je len o nej, necháva si ho pre seba, vo svojom vnútri. Priatelia, známi a všetci ostatní. Nepotrebujú vedieť viac, svoje súkromie si stráži. Sú veci, ktoré sú pre ňu dôležité, na tomto poli nikdy nepoľaví. A teraz už vôbec nie.

Sedí, rozľahlou miestnosťou sa šíri vôňa. Mandarínky, identifikácia nie je problematická, kto ich jedol aspoň raz, nepomýli sa. „To je vôňa,“ spozornie on. „Aj teba dostala?“ usmieva sa a ukazuje mu kôpku šupiek navŕšených na stolíku. Je to jej zvyk, vždy ich tak necháva, podľa nej ich netreba okamžite zlikvidovať do odpadu. Aj jemu sa podarí, občas, ale predsa, ešte stále si celkom nezvykol. Pri nej musí, je taká.

Kráča, spôsobne, pomaly. To telo, obzerá si ho. Je len môj, hovorí si. Ruka, cíti dotyk, jemný, príjemný. „Posuň sa,“ prihovára sa jej odrazu. Nechce nič veľké, len kúsoček miesta vedľa nej. Hodí po ňom pohľad, ale vyhovie mu. Musí, nepustiť ho, by znamenalo prísť o jeho spoločnosť. Kdeže, o tú sa nepripraví.

Sedí, je kdesi za ňou. Cíti sa taká tučná, akoby všetok priestor na sedačke potrebovala pre seba. „Si tak nádherne guľatučká, neviem sa ho dočkať,“ pošepne jej do ucha. Len ona vie, o čom hovorí. A veru, má pravdu, tehotenské bruško sa jej poriadne zaoblilo. Hladká ho, prechádza prstami zo strany na stranu. Páči sa jej to, len tie pochybnosti, so zväčšujúcim sa telom sú stále horšie. Čo ak to nebude fungovať, možno to po narodení dieťaťa nezvládne. Je taký mladý, jeho tvár prezrádza tak veľa. Odrazu je v pomykove.

Prečítajte si aj:

© Darina Matichová | Všetky práva vyhradené