Darina Matichová: Korene

Diaľnica žiadna, jedna dedina strieda druhú. Päťdesiatka, dupne na brzdu. Pre istotu, nechce sa stať obeťou zelených uniforiem. V tomto úseku merajú často. Bude aj horšie, pomyslí si a pootočí volantom. Hudba stíchla, rádio sa odmlčalo. „Hm, vždy na tomto mieste,“ šomre a pokúša sa všetko napraviť. Nič, tóny rytmickej pesničky sa ozvú, keď prejde lesom.

Únava, sadá mu na viečka, ale nepripúšťa si ju. Nemôže, poplátanú asfaltovú cestu strieda šotolina. Netrvá dlho, aj tá je preč, ešte horší level. Obyčajná poľná cesta plná výmoľov. Najradšej by sa otočil opačným smerom, pomyslenie na auto mu nerobí dobre. Kvalita ciest v tomto regióne je žalostná. Zapadákov, povedali by mnohí. On nie, nemôže, narodil sa tu, je to jeho rodný kraj. A ten sa nezrádza, človek by nemal zabúdať na svoje korene.

Slová starkej, pekné a výstižné, ona veľmi dobre vie, kde prišla na svet. Je z generácie, ktorá na tieto skutočnosti nezabúdala. Ani on nie, naučila ho to, len tie okolnosti. Stredná škola mimo domova a potom, nohy ho prestali poslúchať. Zachcelo sa im do veľkého mesta. Vraj robota, viac príležitostí, dôvodil, vysvetľoval. Starká je tvrdá palica, chápavo sa veru netvárila, protestovala aj otvorene. „Moderné výmysly,“ hovorila, keď to na ňu doľahlo.

„Do čerta!“ vyletí mu z pusy, predné koleso vbehlo do obrovského výmoľu. Zasa je to o poznanie horšie ako naposledy, obecní páni by s tým mali konečne porobiť poriadky. Sliepky, niekoľko kúskov pobehuje povedľa auta. „Heš, domov,“ zahromží a uhýba na opačnú stranu. Počíta, po pravej strane súvislý rad domov. Nemusel by, trafil by aj potme, je to zvyk. Ešte nezaparkoval, už ju vidí. Modré tričko, striebristé vlasy začesané do drdola. Rovnaká už roky, len vrások v tvári jej pribudlo. Stojí na úzkom chodníčku pri bránke, čaká ho.

Objatie. Vrúcne, horúce, nebol tu dlho. „Konečne si doma,“ povie žena s hrboľatými, vypracovanými rukami a postrapatí mu vlasy. Ako kedysi, keď mu nohavice zdobili záplaty a naháňal futbalovú loptu. Boli časy, veľa z nich si už nepamätá, ale podstata zostala. Jeho milovaná starká, vďačí jej za veľa. Bola mu starkou i mamou, len jej vďačí za život.

Prečítajte si aj: