Darina Matichová: Dom

Ulica, žiadny bulvár, nič také. Jednoduchá, obyčajná, takých v mestách je. Soňa sa pomrví, čiernu tašku si prehodí cez plece. Chlad, s tak nízkou teplotou ani nepočítala, dokonca ju oziabe. Zima je, to áno, ale počasie sa kalendárom neriadi a už dlhšie sa to približuje k jari. Dnes nie, akosi prituhlo, ruky má skrehnuté. Pošúcha si ich niekoľkokrát za sebou. Bude aj lepšie, prekontroluje ich pohľadom a strčí do vreciek. Hotovo, zohrejú sa, potom to bude príjemnejšie.

Niektorí by sa smiali, pár stupňov pod nulou a hovoriť tomu zima. Ale ona je taká. Po mame. Aj jej bolo vždy zima, dokonca sa na tom spoločne zabávali. Mama, zvláštne slovo, ktoré sa jej vytratilo zo života. Zmizlo. Nemalo sa to stať, ale niektoré veci sa dejú spontánne. Škrípanie bŕzd, náraz a potom už nič. Ticho a smútok, len ten jej zostal. A policajt v zelenej uniforme pri dverách. Dopravná nehoda, vypadlo z neho. Po jeho slovách už nič nebolo ako predtým, všetko sa zmenilo. Stratila ju. Najbližšiu osobu vo svojom živote. Nemohla sa jej pozrieť do očí, ani počuť jej zvonivý smiech. Zostala sama, dospelá a opustená.

Kroky, počuje ich zreteľne. Chlapík, kráča oproti nej, za ruku drží dieťa. Malé, taký rozkokošený drobec. Každý má niekoho, len ona nie, takto si to pre ňu život nachystal. Priblíži sa, rozhliadne. To je on, najvyšší čas odbočiť smerom doprava. Kabelka, siahne do nej rukou. Chvíľu jej to trvá, akoby ho nevedela nájsť, ale potom ho vyloví. Biela obálka. Obyčajná, ale pre ňu cenná, je v nej toľko slov, ani adresát nechýba. Snažila sa, ale ulica a mesto tam nie je. Netuší, nedokáže uviesť.

Nevadí, povie si a zrýchli krok. Pri ošumelom plote stojí poštová schránka, kedysi bola modrá. Dnes nie, poznačila ju hrdza. Ale funkčná. Otvorí a dovnútra vsunie list. Ďalší, už ich na túto adresu niekoľko priniesla. Sú tam, vie o nich, čakajú na ocka. Chce, aby sa tu zastavil, práve na tomto mieste a vzal si ich. Sú pre neho, písala ich vlastnoručne.

Opustený dom, vybrala si ho, sama nevie prečo. Beznádej, zúfalstvo, snaha nájsť vlastného otca, ktorého nikdy nevidela. Nemôže byť pasívna, musí robiť aspoň niečo. A dúfať.

Prečítajte si aj: