Trojka

Ani nedýcham, je celkom blízko mňa, v ruke nôž, reže povrazy, ktorými som zviazaná. Začína to byť napínavé, len keby sa to netýkalo mňa. Veru neviem, či odtiaľto vyviaznem živá.

Prečítajte si aj:

Schody, ešte ich mám pred sebou niekoľko. Neviem, akosi fučím. Dnes nie som vo forme. „Ako Evička?“ počujem kdesi okolo seba. Rudo, jeho vysoká postava sa len tak nestratí, zbadám ho, aj keď nechcem. Hodím po ňom očkom, odzdravím. Nepríjemný nie je, vlastne pohoďák. Len tie jeho poznámky. „Potlačím ťa,“ usmieva sa lišiacky a ruky naťahuje smerom…

Trojka

Prečítajte si aj:

príbeh

Dve